Pamiatky a zaujímavosti

Kostol Narodenia Panny Márie v Družstevnej pri Hornáde

Časť Malá Vieska - Kostol v Malej Vieske bol vystavaný už v roku 1433. V XVI. storočí ho zaujali protestanti a používali do roku 1698 a mali ho v rukách i na začiatku 18. storočia (1707-1714). V roku 1733 ho dalo mesto Košice zrenovovať. Význam chrámu vzrástol keď v roku 1773 ho doň previezli kópiu zázračnej póčskej ikony. Od tej chvíle začali do Malej Viesky putovať gréckokatolíci, neskôr aj katolíci. Staroveký kostolík nevyhovoval najmä na sviatok Narodenia P. Márie, kedy prichádzalo najviac pútnikov zo širokého okolia. Preto mesto Košice dalo roku 1803 postaviť na vyvýšenom mieste blízko lesa nový kostol v neskorobarokovom štýle. Dňa 29. októbra 1831 pápež Gregor XVI. udelil plnomocné odpustky pútnikom, ktorí na sviatok Narodenia P. Márie navštívia tento chrám.

ZA BOHA ZA NÁROD - V Družstevnej pri Hornáde vyrástol symbol slovenskej štátnosti a kresťanstva

prepis článku o dvojkríži v Družstevnej pri Hornáde (prepis z byvalého denníka KORZO [súčastný KORZÁR]):

Každý z nás si nesie svoj kríž. Čochvíľa sedemdesiatnik Andrej Holub z Družstevnej pri Hornáde si ten svoj vyniesol až na kopec, z ktorého je parádny výhľad na celú obec a časť Košíc. A nie je to hocijaký kríž. Dubový a dvojramenný, presne taký, aký je v štátnom znaku Slovenskej republiky. Keď budete niekedy prechádzať cez “Družstevnú” určite si túto zaujímavosť na kopci zvanom Lysá hora všimnete. “Myšlienka vyšla odo mňa,” prezradil nám Andrej Holub. “Nerobil som to preto, aby sa o mne písalo a hovorilo. To nechcem. Za všetko, čo sa urobilo, treba poďakovať všetkým, ktorí priložili ruku k dielu.” K myšlienke postaviť nad obcou výrazný symbol slovenskej štátnosti ho priviedli túlavé topánky.

“V turistickom oddieli Lokomotíva Košice som 15 rokov. Veľmi rád sa túlam kade-tade po horách i kopcoch. Naposledy som bol v lete na Ďumbieri, kde je na vrchole umiestnený slovenský dvojkríž. Tam niekde mi to napadlo a zlomilo sa to vo mne. Povedal som si, že podobný kríž by sme mohli mať aj u nás, v obci. Ako symbol i ako odkaz, ako niečo pamätné.” Ak už je reč o symbole, symbolicky vyznieva aj nasledujúca informácia. “Na Ďumbieri som bol 5. júla, presne na Cyrila a Metoda. A v ten deň som mal aj 69. narodeniny,” pridal pikošku pán Holub. “Možno aj tieto veci umocnili moju myšlienku, aby sme 7. výročiu samostatnej Slovenskej republiky venovali nejakú pamiatku. Priznávam, spoliehal som sa aj na to, že prichádzal jubilejný rok 2000 a v taký čas ľuďom nechýba eufória a nadšenie.”

A táto “taktika” zabrala. Myšlienka upútala starostu obce i poslancov, ba aj sponzori sa sami ponúkli. Základ bolo získať drevo. “V polovici októbra som zašiel za pánom Štofkom, správcom miestneho urbariátu, ktorého myšlienka takisto zaujala. Hľadali sme vhodné drevo, najlepšie dub.” Napokon ho aj našli na skládke v Budimíre. Statný dub “obhrýzla” píla, po nej hobľovačky a ostatné úpravy zvládol miestny poslanec Peter Bartoš a Jozef Novotný. V obci populárny traktorista Jozef Pančík 5-metrový dvojkríž vyviezol na kopec a všetci ďalší dobrovoľníci i nadšenci potom kopali, betónovali, osadzovali a upravovali. Andrej Holub, napriek tomu, že má bližšie k železu ako k drevu, sám vyryl dva nápisy na ramená kríža ZA BOHA ZA NÁROD (odkaz Andreja Hlinku, pozn. red.), a SYMBOL, VENOVANÝ ROKU 2000.

“Nie som stolár. Aby som mohol do dreva ryť, musel som si vyrobiť ešte aj dláta. Nadšenie, eufória a blížiaci sa termín štátneho sviatku i vysviacky nás v dobrom slova zmysle poháňali,” priblížil nám autor ďalšie okolnosti.

Termíny napokon dodržali. Miestni obyvatelia sa na Lysej stretli 2. januára, aby v spoločnosti starostu, kňaza, speváckeho zboru i novinárov boli svedkami slávnostnej vysviacky svojho spoločného diela. “Symbol kríža bol pre ľudí odjakživa miestom, kde hľadali útechu a pomoc na načerpanie nových síl,” vysvetľoval priamo na kopci pod drevenými ramenami správca tunajšej farnosti Mgr. Eugen Fejco. Niektorí tunajší obyvatelia tvrdia, že dvojramenný kríž v posledných dňoch oživil život v obci. Od jeho osadenia je aj lesný chodníček k nemu čoraz viac vychodený. “Možno kvôli krížu, alebo už len zo zvedavosti sa ľudia troška prejdú von, do lesa,” huncútsky sa pousmial Andrej Holub. “Samozrejme, chceli by sme upraviť aj okolie. Umiestniť tam lavičky i ohnisko, aby sa tam ľudia zastavili, posedeli a oddýchli.” Týmto návrhom je naklonený aj starosta obce Ing. Ján Sučko. “samozrejme, ak sa nám to podarí ešte viac upraviť, verím, že sa toto miesto stane akýmsi cieľom turistov alebo občasných návštevníkov. Ako obec sme na túto dominantu veľmi hrdí. Myslím si, že je to skutočne originálny darček k jubilejnému roku.” Andrejovi Holubovi sa teda splnila malá túžba o veľkom kríži. “Som dosť silno národnostne orientovaný. Pochybujem, že niekto v dedine má pri príležitosti nejakého štátneho sviatku vyvesenú zástavu alebo vlajku. Niekedy mi to pripadá, akoby sa ľudia hanbili za naše symboly.”

Dvojramenný drevený kríž v Družstevnej možno nie je porovnateľný s Eiffelovou vežou v Paríži alebo šikmou vežou v Pise, ale pre ľudí v malej “košickej” obci má svoje čaro. Veď nielen veľké veci robia veľkú radosť...

Tomáš BÁLINT